Štefan Jurech

Z Valašský odbojový spolek
Verze z 13. 8. 2023, 19:45, kterou vytvořil DanielGargulak (diskuse | příspěvky) (Založena nová stránka s textem „9.6.1898 (Bošáca, Slovensko) - † 3.3.1945 (Německo) Československý voják a odbojář. Generál Štefan Jurech chodil do Ľudovej školy v Bošáci…“)
(rozdíl) ← Starší verze | zobrazit aktuální verzi (rozdíl) | Novější verze → (rozdíl)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

9.6.1898 (Bošáca, Slovensko) - † 3.3.1945 (Německo)

Československý voják a odbojář. Generál Štefan Jurech chodil do Ľudovej školy v Bošáci, do r. 1917 študoval na Gymnáziu v Nitre, do r. 1932 na Vysokej vojnovej škole v Prahe. R. 1919-29 dôstojník 17. pešieho pluku v Trenčíne a 6. pešieho pluku v Olomouci, 1932-35 9. divízie v Bratislave, 1935-38 náčelník operačného odd. Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, 1938-39 spravodajského odd. Zemského vojenského veliteľstva v Brne, 1939-41 plk. gen. štábu, pracovník MNO v Bratislave a veliteľ 2. divízie v Banskej Bystrici, 1941-42 vojenský pridelenec Slovenskej republiky v Budapešti, Bukurešti, Sofii a vo Vatikáne,1942-43 veliteľ Rýchlej divízie na vých fronte, 1943 brigádny generál, 1944 veliteľ Vojenského vedeckého ústavu v Trenčíne.

Jeho čs. vlastenectvo a odpor k nacizmu sa upevnili na vých. fronte, keď ho v septembri 1942 vymenovali za veliteľa Rýchlej divízie v obrannom postavení v kaukazskom predhorí na rieke Prekups. Keď zistil, že väčšina vojakov i časť dôstojníkov sympatizuje s ČA, s antifašistickou skupinou dôstojníkov pripravoval prechod divízie na sovietsku stranu. Prechod sa však neuskutočnil, pretože fašisti spozorovali prípravy a divízia dostala rozkaz presunúť sa na nové obranné postavenie na rieke Kubáň. Za antifašistické postoje ho odvolali z veliteľskej funkcie, v septembri 1943 odvelili na Slovensko, degradovali na vojaka a odovzdali pod dozor ÚŠB. Aj zásluhou antifašistov v armáde sa však vyhol ďašiemu potrestaniu, začiatkom r. 1944 ho reaktivovali a vrátili mu vojenskú hodnosť. Po vypuknutí SNP ho nemecká bezpečnostná polícia zatkla na MNO v Bratislave a väznila vo Viedni, v Brne a vo väznici Moabit v Berlíne, kde ho odsúdili na smrť a popravili.